25. októbra 1478 zomrela v Ríme najznámejšia a podľa mnohých aj najznámejšia stredoveká kráľovná Dinárskych hôr. Hoci formálne ako manželka predposledného kráľa Bosny a Hercegoviny bola svojím životom a dielom právom vyhlásená za PRIMADONU HUMBOSAN, ktorej hrob na rímskom Kapitole v kostole Aracoeli si zaslúži osobitné miesto uctievania a piety jej dedičov.
Všetky národy s uvedomelou národnou identitou okrem svojich historických a suverénnych charakteristík najčastejšie vyzdvihujú známych ľudí, ktorých život a dielo možno identifikovať. Popri vojenských a panovníckych zásluhách tak vynikajú kultúrne, umelecké a dokonca aj športové úspechy.
Od čias Daria, prvého Veľkého a slávneho perzského kráľovstva, ku ktorému sa podľa niektorých zdrojov viažu aj chorvátske korene, bolo staroveké Grécko poznačené mnohými slávnymi osobnosťami – od Platóna a Aristotela až po Alexandra Veľkého Macedónskeho, o ktorom sa spor medzi dvoma balkánskymi štátmi.
Z rovnakého obdobia tu máme aj slávnu ilýrsku kráľovnú Teutu, ale aj povstalca Batona, ktorého si ako autochtónnych dinárov treba obzvlášť vážiť, pretože vynikli pri obrane svojej krajiny pred rímskymi útočníkmi. Tie viedli a hrali osobitnú úlohu Augustus, Caesar, Tiberius a dokonca aj Dioklecián, ktorí zanechali v našich končinách viditeľné stopy.
Sú tu aj slávni chorvátski kniežatá a králi, od Branimira a Trpimira po Tomislava, Krešimira, Zvonimira, Petara... dokonca aj tí prví susedia, ktorí stáli pri obrane svojich Dinárskych hôr a genetickej identity.
V týchto dňoch sme si teda pripomenuli aj korunováciu kráľa Tvrtka, ktorého mnohí (ne)spravodlivo považujú za jeho nástupcu na „bosnianskom tróne“, podobne ako slávne knieža Hrvoje Vukčić Hrvatinić, ktorý sa preslávil aj ako „dalmatínsky panovník“.
A predsa je len jedna slávna a uctievaná kráľovná Katarina Tomaš, ktorá je po krvi svojho manžela Kotromanić a vlastnou Kosača, ktorá sa narodila v roku 1424 na Humskej zemlji. Svojimi životnými aktivitami poznačila každodenný život humského a najmä stredobosnianskeho pluku, ktorému pomáhala v mnohých aktivitách.
Hoci má podľa rodičov a rodokmeňa „krv mnohých identít“ a pravdepodobne najautochtónnejšiu Ilýrku, svoj náboženský život stále smerovala k Biblii a katolíckemu náboženstvu. Charakteristiky na jej dvore, najmä stavba náboženských miest na zhromažďovanie, boli v súlade s katolíckou cirkvou a mnohé ženy v Bosne nosia tetovanie kríža, ktoré sa spája s týmto obdobím. Nechýba ani umenie výroby mnohých jedál a nápojov, najmä koláčov a sušených mäsových výrobkov, ako aj vína a výrobkov z ovocia a zeleniny. S tým išla kultúrna a umelecká tvorba, takže autochtónne piesne a hudobné nástroje sú vďaka nadšeniu a úcte k životu a dielu svojich predkov živé dodnes.
Už štvrťstoročie sa tak v celej BaH a Chorvátskej republike organizujú DNI KRÁĽOVNEJ KATHERÍNY a tento rok aj ako 25. výročie kultúrno-turistického podujatia CHORVÁTSKA ETNO VÍZIA 3. TISÍCROČIA (Humbosan vision of the 21st. storočia).
Ale ako to už býva, do toho zasahuje aj politika, ktorá často mätie obyčajných ľudí a širokú verejnosť. Aj za týchto okolností však vyčnievajú jednotlivci, ktorí sa „nezplietli“ a „ukázali“ aj tentoraz a dobrým hostiteľom bol starosta obce Busovača Asim Mekić, ktorý toto podujatie uznal za príležitosť na umiestnenie cestovného ruchu. jeho obce.
Doširoka otvoril dvere akademickej obci a kultúrnym a turistickým turistom, ktorí pricestovali zo susedného regiónu Cetinje, a tak sa popri AKADEMICKOM KÚTIKU zorganizovalo kultúrne gastronomické stretnutie.
A o to sa najviac zaslúži známy spisovateľ a kultúrny pracovník Anto Zirdum, ktorý v priestoroch svojho materského HQD NAPREDAK Vitez hostil členov kultúrnej spoločnosti HRVATSKA ŽENA z Vitezu a hudobnú atmosféru s členmi Muziky Jakova Gotovca. Škola, pobočka Busovača, pripravila nezabudnuteľné kultúrno-zábavné vystúpenie. A gastronomické pochúťky boli tiež na úrovni, takže spolu s bosnianskym koláčom a baklavou si Cetinčania spolu s husľami priniesli aj starodávne jedlo KAŠTRADINA, ktoré pripravili šéfkuchári reštaurácie Dalmacija z Trilju. kvapka vína bola dodávaná z Brotnje, a tak zaznel známy výrok „Žilavka na smiech a Blatina na hriech“.
Nové zhromaždenie je už usporiadané na sv. Martina na brehu Cetiny, keď si mnohí Bosniaci a Humliani, ale aj Dalmatínci spomenú aj na svoju princeznú Jelenu Nelipić, ktorá bola začiatkom 15. storočia princeznou sobášom s Hrvojom Hrvatinićom a potom krátko kráľovnou (sobášom s kráľom Ostoja).
Aj iné národy majú svojich slávnych a obľúbených ľudí, na ktorých si vhodne spomínajú a oslavujú ich prostredníctvom kultúrnych a turistických podujatí a svoj národ a štát označujú práve cez známych a slávnych ľudí.
Preto je okrem moderného rozprávania dôležité spomenúť, že bez brandingu ako hodnotovej kategórie a pridanej hodnoty turistického produktu neexistuje kvalitná valorizácia cestovného ruchu a tiež zdôrazniť kód značky, z ktorého vyplýva funkčný, sociálny, mentálny a duchovnú zložku.
Len tak môžeme nasmerovať našu slávnu históriu, ale aj našu búrlivú súčasnosť k sľubnej budúcnosti.
