Ozalj - zachovaná perla v nížine frankopanských majetkov

Hovorí sa, že Ozalj je jediný stredoveký hrad na celom svete, pod ktorým denne prechádzajú vlaky cez železničný tunel. Možno sa v ďalekej budúcnosti niekto rozhodne premeniť túto skutočnosť na turistickú atrakciu a tunel rozšíri na zastávku „metra“, z ktorej by sa návštevníci vyviezli výťahom alebo ešte lepšie po kamenných schodoch na prehliadku.

Ale žarty bokom (aj keď jedného dňa to možno vtip nebude), prehliadka Ozalja začína prechodom cez drevený most, a to je jediné, čo je historicky správne. Vstup cez mestské hradby by nebol vhodný, pretože história si nepamätá votrelca, pre ktorého by obranný plášť mesta nezostal neprekonateľnou prekážkou. Zostup z hradieb voľným pádom by možno bol vhodnejší – ako však počujem „z overených zdrojov“, diskutuje sa o možnosti inštalácie zip-line na rýchly zostup z hradu na kúpalisko. Prečo nie? Som s tým nápadom v pohode.

Súčasná podoba Starého Mesta Ozalj nie je z čias, keď ho knieža Nikola IV zaradil do svojho majetku. Krčki, prvý z názvu Frakopan. V tom čase, na konci 14. storočia, bol ešte titulovaný len ako knieža Krčki, niekedy aj ako knieža Senj a Modruška a podľa príležitosti aj s inými titulmi. Pravdupovediac, vtedy Ozalj dostal ako záruku za požičané peniaze, nevylúčili ich z truhlice jeho matky princeznej Any Goričky, no o niečo neskôr ich kúpil úplne.

Asi 150 rokov patril hrad Frankopanom a až v piatej generácii prešiel do rúk Zrinských. Povedzme to takto, pretože Zrinski by sa dali považovať za polovičných Frankopanov. Prvým z priezviska Zrinski bol totiž Juraj, syn kniežaťa Pavla Šubića Bribirského a princeznej Alžbety Krčky, dcéry kniežaťa Fridrika III.. Knieža Nikola IV. v roku 1430 dostal od pápeža Martina V. listinu uznávajúcu jeho príbuznosť s rímskym patricijským rodom Frangepani a dostal nový rodový erb s dvoma levmi lámajúcimi chlieb. Od tých čias používajú kniežatá z Krku rodové meno Frankopan a ak vám to nevadí, v literatúre ich stále nájdete ako Frankapane, Frangepane a niektoré ďalšie podobné mená. Netlačte mak do vlákna, čo je správne a čo nie. Len za môjho života sa pravopis zmenil päťkrát a potom už ani neexistoval, takže písanie, najmä mená a ako to záviselo od pisára, jeho šikovnosti, sluchu a inklinácie k určitému kultúrnemu prostrediu, ktoré aspoň v r. našej krajiny bolo množstvo (okrem chorvátčiny vo viacerých variantoch aj taliančina, maďarčina, nemčina...).

Po smrti kniežaťa Nikolu IV. Frankopanove majetky istý čas spravoval v úlohe staršieho najstarší syn Ivan VI. Ange, ale aj on rýchlo zomrel a mladší bratia nemali naozaj zmysel pre pospolitosť, preto sa zrazili, dokonca aj ozbrojení, čo napokon v roku 1449 viedlo k rozdeleniu jedného veľkého frankofónneho kniežatstva na osem menších a tým sa skončila historická vznikať kniežacie rodiny. Ako najdôležitejší majetok v tomto delení pripadol Ozalj ďalšiemu najstaršiemu bratovi Nikolovi V., ktorý ho spravoval iba sedem rokov až do svojej smrti v roku 1456 a potom, keďže nemal deti, majetok prevzal Knieža Stjepan III. ktorý sa väčšinou zdržiaval v jeho Modruši. Až jeho syn, slávny princ Bernardín, a až v starších časoch, keď Modruš spustošili Turci, začal stolovať v Ozalji a bol titulovaný ako knieža Ozalj.

Po princovi Bernardinovi prevzal majetok Ozal jeho syn Ferdinand, ktorý dokončil stavbu kláštora a kostola na Svetici a podľa niektorých zdrojov bol prvým Frankopanom pochovaným v kláštornej krypte. Na rovnakom mieste je pravdepodobne pochovaná aj jeho manželka, princezná Marija, dcéra srbského despotu Jovana Brankovića. Máme hmotné dôkazy o tom, že ďalší pán Ozalja, Ferdinandov syn knieža Stjepan IV. pochovaný vo Sveticiach a s ním pravdepodobne aj jeho manželka princezná Katarína von Egkh und Hungersbach a ich malá dcéra tiež Katarína.

V tom čase sa Ozalj stal majetkom kniežaťa Nikolu Šubića Zrinského, slávneho obrancu Sigetu, ako veno Stjepanovej sestry princeznej Kataríny a od tej doby, t.j. v roku 1556, je na budove „Žitnica“ vytesaný nápis NICO. • COM • ZR (Nikola knez Zrinski) , ktorú spriatelení kurátori múzea vtipne interpretujú ako najstaršiu doménu .com v histórii – vytvorenú vyše 400 rokov pred internetom.

O niečo menej ako sto rokov neskôr dostal Ozalj opäť milenku z rodu Frankopanovcov. Menovite mladá princezná Ana Katarína, dcéra karlovanského generála Vuka II. Krste Frankopan sa oženil s princom Petarom Zrinskim a svadobný obrad sa konal v Ozalji v októbri 1641. O tridsať rokov neskôr obe slávne chorvátske kniežacie rody opustili historické javisko a Ozalj často menil majiteľov.

Súčasným vlastníkom Starého Mesta Ozlja je „Spolok bratov chorvátskeho draka“, ktorý devastáciu zastavil a začal s rekonštrukciou. V areáli zámku dodnes pôsobí Mestské múzeum, bývalo tu kino (premietacia sála má ešte starý vzhľad) a veža južného krídla je priestorom Dračieho stola Karlovac. do knižnice, kde ma privítal vedúci Mladen Kuka Zmaj Abyssin II. Samozrejme, na to stretnutie sme sa pohostili patrične – pivom Frankopan.