Geodedičstvo Samoboru: Jaskyňa Grgos je turistickou atrakciou vďaka bohatosti jaskynnej výzdoby

V Oruševeckom kraji Samobor je tu jedna z najkrajších jaskýň v severozápadnom Chorvátsku - Jaskyňa Grgos. Objavil ho náhodou v roku 1973 Josip Grgos pri kopaní a odstreľovaní kameňa, ktorý používal na výrobu vápna, a o rok neskôr bol chránený ako geomorfologická pamiatka prírody.

O tridsať rokov neskôr, počas prác na rozšírení prijímacieho priestoru, bol objavený vchod do ďalšej jaskyne, známej ako „Nová jaskyňa Grgos“. Jaskyňa je sprístupnená na návštevy od roku 2008. Obidve jaskyne sú pomerne malé, no vďaka mimoriadnemu bohatstvu jaskynnej výzdoby sú turistickou atrakciou a sú rozpoznateľnou súčasťou geodedičstva. Záhrebská župa. Táto jaskyňa je nevyhnutnou atrakciou pre každého návštevníka malebného Samoboru.

Jednoducho za hodinu a pol prejsť 2-kilometrový chodník9 rozmanitých bodov spoznáte život, zvyky a legendy okolia Otruševca od podzemných krás v jaskyni Grgos, cez geologické a biologické špecifiká až po príbehy o dávnych obroch a cenných ľuďoch Samoborského kraja.

Prírodné hodnoty

Celková dĺžka starej jaskyne je 52 metrov a hĺbka v pomere k úrovni vchodu je 19 metrov, pričom dĺžka novej jaskyne je 97 metrov a hĺbka je 14 metrov.

Podľa veľmi hrubých sigma zhlukov a stalagmitov na zemi je možné usudzovať, že jaskyňa je pomerne stará, pričom množstvo tenkých stalaktitov na strope naznačuje stále existujúci proces vytvárania a tvarovania jaskynného priestoru.

V jaskyniach osobitnej hodnoty je množstvo síh rôznych druhov. Grgosovu jaskyňu zdobia rúrky alebo makaróny, výstredné vápna a záclony či závesy. Každá nová kvapka zanechá stopu, a tak sa závesy predlžujú a predlžujú.

Jaskyňa Grgos ukrýva veľkú biodiverzitu

Podľa rozboru síh z jaskyne sa zistilo, že pozostáva z 95 % uhličitanu vápenatého a 5 % hlinitokremičitanu. Biele ryby v jaskyni sú rôznych farieb - biele, svetložlté, žlté, oranžové a hnedé. Farba síha závisí od minerálnych nečistôt, pôdy nad jaskyňou, vegetačného krytu a stavu prostredia.

Doteraz boli analyzované dva síhy z novej jaskyne Grgos, ich vek a klimatické podmienky, ktoré tam kedysi panovali. Jeden stalaktit začal rásť pred 10 500 rokmi a prestal rásť asi pred 2 300 rokmi. Počas obdobia rastu rástol rýchlosťou 0,8 až 1 centimeter za 100 rokov alebo 0,08 až 0,1 milimetra za rok. Najstaršia časť druhého stalagmitu je stará asi 40 000 rokov so zmenou rýchlosti rastu o 0,1 až 1 centimeter za 100 rokov.

V jaskyni Grgos žije až deväť skupín bezstavovcov. Chorvátsko je celosvetovým ohniskom biodiverzity z hľadiska bohatstva podzemných druhov a mnohé druhy, ktoré obývajú chorvátske podzemie, sú endemické v Chorvátsku alebo Dinaride.

Zdroj: Verejná inštitúcia Zeleného okruhu v župe Záhreb, Turistické združenie Záhrebskej župy
Titulná fotografia: Tatjana Masten Milek, zdroj: Turistické združenie Záhrebskej župy