Aj keď je Osijek ich srdcom, Slavonia a Baranja sú oveľa viac. Príbehy pôvabných šľachticov, staviteľov pevností, veľkých dobyvateľov a dvorných dám sú východiskovým bodom pre spoznávanie mnohých skrytých zákutí tohto regiónu. Preto vložte kartu (alebo jednoducho nabite batériu) do cestovnej tašky smartphone) a choďte, zámky Slavónia a Baranje na vás čakajú!
Od začiatku 18. storočia rakúski panovníci prideľovali úrodné slovanské územia rôznym šľachtickým rodom. Vznikol rad pozemkov bohatých feudálnych panstiev, ktorých sústredením boli vidiecke zámky a panstvá. Hoci je to ďaleko od Viedne, človek sa tu snaží držať krok so životným štýlom v centre habsburskej monarchie. Palácové salóny, miesta stretnutí slavónskych pánov, sú plné poľovníckych trofejí a trofejných zbraní. Na druhej strane salóny, kde dámy a deti trávia svoje dni, sú zaplnené notami, hudobnými nástrojmi a policami rodinných knižníc.
Hrady Slavónia a Baranja sa rozprestierajú od Donji Miholjec a Valpovo po Našice a Erdut. Krajinská šľachta v nich diskutovala o politike, hospodárstve a poľovníctve, ale aj o umení, školstve a poľnohospodárstve. V tejto oblasti vynikajú jednotlivé kúrie. Napríklad Beljsko, ktoré zaberá takmer celú Baranju a funguje nepretržite od roku 1697 dodnes, sa v priebehu 18. a 19. storočia rozrástlo na jednu z najproduktívnejších usadlostí v celom vtedajšom Uhorsku.
Hrady v Slavónii
Našice, mestečko asi päťdesiat kilometrov západne od Osijeku, patrí medzi miesta s najbohatšími kultúrnymi pamiatkami v Slavónii. Nájdeme tu stopy stredovekých kostolov a kláštorov, pôsobivé panské zámky a jeden z mála anglických parkov na pôde Slavónie. Ale nie je to ani zďaleka tak, že Našićovo dedičstvo je len nehybné. Už 40 rokov tu funguje kolónia umeleckej keramiky pomenovaná po Hinkovi Juhnovi (1891-1940), sochárovi z neďalekého Podgorača, známom aj ako zakladateľ moderného chorvátskeho keramického umenia.
Ešte známejšia je spomienka na prvú chorvátsku skladateľku Doru Pejačević (1885-1923). Tvorivú inšpiráciu jej zrejme nezobralo ani prostredie parku neskorobarokového rodinného zámku, zaliateho v korunách mamutov, ginka a divého gaštana. V zámku Pejačević sa dnes nachádza Rodné múzeum, kde si môžete prezrieť miestnu etnologickú zbierku a dozvedieť sa viac o histórii regiónu Našić všeobecne.
Milovníci starého dobrého stredoveku, zastavte sa v martinskej našickej osade! Je tu takmer 800 rokov starý, jediný zachovaný templársky kostol v Chorvátsku.
Kým Našice zaberajú oblasť, kde sa rovina postupne mení na kopce Krndije, Donji Miholjac, 30 kilometrov severne, je 1906% vo vlastníctve nížiny a je prvým miestom na Dráve, kam sa dá dostať veľkými riečnymi člnmi. Aj tu sa nachádza verejnosti prístupný anglický park a zámok, najmladší v Slavónii. Dokončený v roku 1901 bol vraj postavený preto, lebo gróf Mailáth sľúbil cisárovi Franjovi Josipovi pri návšteve Slavónie v roku XNUMX, že keď nabudúce príde, privíta ho v Miholjci poľovnícky zámok. Povedal - hotovo!
Budova, ktorá pripomína portál v Krajina zázrakov, je tu veľa trofejí a suvenírov z Afriky a Ázie zdobených luxusným dekoratívnym tesárstvom, štukou a plotmi. Napriek tomu šťastie chcelo od Františka Jozefa toto všetko si viac užívajú zamestnanci mestskej správy Donji Miholjac, ktorých ústredie je dnes.
Dvojmestá
Valpovo sa nachádza dvadsať kilometrov juhovýchodne od Miholjca. Je to jedno z najstarších slavónskych miest a jedno z mála so zachovaným hmotným dedičstvom z obdobia stredoveku. V 18. a 19. storočí tu bol postavený barokovo-klasicistický zámok rodu von Prandau, ktorý nadväzuje na stredovekú pevnosť. Zaujímavú architektonickú kombináciu slohov a období na začiatku 19. storočia umocňuje aj rozsiahly anglický park. Pritom sa zdá, že tento vznikol zo známeho slavónskeho vzdoru.
Po tom, čo sa mu na Nový rok 1801 prihodila nepredvídaná „stavebná činnosť“ – požiar hradu – sa barón von Prandau rozhodol, že zrekonštruovaná budova bude nielen krajšia, ale aj „zelenšia“. Novo upravený trávnik sa stane jedným z najcennejších príkladov parkovej architektúry v Chorvátsku. Koncom 19. storočia prešiel celý areál do rúk rodu Normannovcov, odtiaľ pochádza aj jeho dnešný názov – zámok Prandau-Normann.
Partnerské mesto Valpovo a jeho večný rival nie sú ďaleko od Belišće. Na rozdiel od svojho staršieho suseda je Belišće dieťaťom industrializácie, osady plánovanej na konci 19. storočia pre potreby využívania okolitých lesov. Vďaka práci rodiny Gutmann sa z tohto mesta stalo priemyselné centrum, ktoré tu zostalo dodnes. Nech však nedôjde k nedorozumeniu: Belišće nie sú len továrenské komíny a parné stroje. O tom, že sa tu Gutmannovcom darilo, vás presvedčí spúšť selfie pred rovnomenným reprezentatívnym palácom. Robotníci žili jednoznačne skromnejšie, čo najlepšie pocítite, ak navštívite ulicu so siedmimi zachovanými robotníckymi domami z konca 19. storočia.
Hoci ich oficiálna adresa znie a ako inak ako Veniec SH Gutmanna, môžete ich hľadať aj ako Pekmez-ulica. Jeho obyvatelia totiž na svojich dvoroch varili bazový lekvár, ktorého vôňa sa nezadržateľne šírila po meste. Jediná vec, ktorá omámi Beliščanov viac ako táto sladká spomienka, je spomienka na ich a nášho Matiju Ljubeka, kajakára a najviac zdobeného chorvátskeho olympionika.
///Slovanské špeciality: Kde rastú kulenove seki?
Hrady v Baranji
Z Belišće sprava prechádzame na ľavý breh Drávy. Sme v Baranji, jednej z najatraktívnejších destinácií poľovníckej turistiky v Chorvátsku. Vedeli to aj starí nadšenci lovu. Tak Eugen Savojský (1663-1736), vojenský vodca, ktorý v mene Habsburgovcov dobyl Uhorsko a Slavónsko od Osmanov, dal začiatkom r. 18. storočia, ktorý bol aj sídlom už spomínanej beljskej kúrie (ocenenie Eugenovi za vojnové zásluhy).
Začiatkom 20. storočia severovýchodne od Bilje, bližšie k Dunaju, postavili na mieru aristokratov ďalšiu loveckú „čeku“ – lovecký zámok Tikveš. Vstúpili do nej Habsburgovci, Karađorđevićovci a komunistický „monarcha“ Josip Broz Tito. Perkelt z diviny, poľovnícka gulášová polievka či jeleň na spôsob Baranja s žemľovou knedľou nenechali nikoho z panovníkov ľahostajným. To isté platilo aj pre ich hostí. Povráva sa, že aj Sophia Loren prestala s diétou kvôli Baranjovým poľovníckym lahôdkam.
A preto vás na záver pozývame na východ Chorvátska. Nech sú zámky Slavónia a Baranje len východiskovým bodom pre vaše objavovanie. Dobite rovinatý a kopcovitý kraj, preskúmajte dubové lesy, nahliadnite do parkov a na lúky a objavte atmosféru života na slavónsko-baranjských panstvách
Titulná fotografia: Interiér zámku Prandau-Normann, Valpovo, autor: Saša Pjanić, archív HTZ a Turistické združenie Osijecko-baranjskej župy
