V čase, keď sme obklopení dovozom – od produktov, ktoré ponúkame návštevníkom pracovnej sily – je mimoriadne dôležité priviesť mladých ľudí späť na ostrov, ukázať, že aj s použitím miestnych surovín sa dá niečo vytvoriť, ukázať, že Brač je viac než len pláže a verí, že je to ostrov, kde je pekné žiť Pero Eterović ktorá sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoračných predmetov z olivového dreva.
Vždy bude tvrdiť, že Braččania majú to šťastie, že žijú v tomto kúsku raja na zemi, ale aj povinnosť zachovať ho pre ďalšie generácie, aby aj oni mohli využívať výhody, ktoré poskytuje. Práve preto je dôležité zachovať tradičné remeslá.
Bračský olivovník
Takmer všetky výrobky, ktoré vyrába (misy, vázy, svietniky, lyžičky na med a pod.), spracováva na sústruhu ručnými dlátami, niektoré si sám vyrobil, pretože sa u nás nedajú kúpiť. Kusy, ktoré sa nedajú opracovať, ale majú potenciál, ako sú stojany na víno alebo podnosy na ovocie, sa spracovávajú na rôznych frézach a rotačných rašpľoch.
Nasleduje brúsenie do jemného zrna, ktoré zvýrazní kontrast hladkej povrchovej úpravy s charakteristickými prasklinami, ktoré predmet ozvláštňujú. Proces končí nanesením zmesi minerálneho oleja a včelieho vosku, ktorá je stopercentne „potravinovo bezpečná“.
Pero je obzvlášť hrdý na to, že všetky suroviny obstaráva na svojom rodnom ostrove, pričom rešpektuje princíp trvalej udržateľnosti – prostredníctvom omladzovania starých olivovníkov – na rozdiel od čoraz bežnejších dovozov z Tuniska či Maroka, ktoré sa predávajú pod názvom autochtónny chorvátsky produkt, na ktorý sa pohoršuje.
Upozorňuje, že sa dá rozpoznať, či ide o chorvátsku olivu alebo nie, pretože je viditeľný rozdiel vo vzoroch, farbe dreva, hustote, hmotnosti a celkovej kráse. Totiž, myslí si, že nie je taká dobrá ako naša oliva, hoci každý výrobok z olivového dreva, nech je odkiaľkoľvek, veľmi lahodí oku.
Keď uvažuje o svojom živote na ostrove, hovorí, že bol vždy spojený s morom, kameňom a olivovníkmi. Dodáva, že láska k olivám je dedičná, geneticky vštepená. Získala si ho svojou tvrdohlavosťou, húževnatosťou, farbami, hmatom... vytrvalosťou zostať tak či onak živiteľkou ostrova, ktorou vždy bola.
Domorodý produkt s príbehom
Začalo to ako hobby, no čoskoro sa zamiloval do procesu výroby a finálneho produktu. Hovorí, že je to neopísateľný pocit vdýchnuť nový život kúsku dreva, ktoré bolo ‚odsúdené do pece‘. Tiež verí, že všetky nedokonalosti predmetov, ktoré vyrába, sú v skutočnosti výhodou, pretože špecifické praskliny ich robia jedinečnými.
Povolaním je automechanik, ale to bolo to najmenej, čo v živote urobil. V priebehu rokov mal možnosť vyskúšať si rôzne remeslá, no najviac sa mu páčila práca s rukami, pri ktorej tvoril niečo nové a originálne.
Vzhľadom na to, že je ešte len v ranom štádiu vývoja, predaj prebieha najmä cez známosti a odporúčania zákazníkov, ako aj cez Instagram a Facebook stránky tzv. Limbel.
Jeho „kolegovia“ z rôznych kútov sveta ho povzbudili aj tým, že vyjadrili svoje dojmy z jeho diel. Sú si vedomí, hovorí, aké náročné je spracovať olivové drevo so všetkými jeho nedokonalosťami bez praskania.
Priznáva, že unikátne autochtónne produkty len ťažko konkurujú lacným mušliam a magnetom z Číny či tým z africkej olivy, no pomaly ten čas plynie.
Čoraz viac návštevníkov si chce zobrať so sebou na pamiatku „kúsok ostrova“, autochtónny produkt s príbehom. Ľudia sú ochotnejší zaplatiť viac, pretože oceňujú kvalitu, námahu, čas a lásku vpletenú do kúska, ktorý sa im páči, verí Pero Eterović z Nerežišće na Brači.
Foto: Limbel
Zdroj: Chorvátsky cestovný ruch
