Múzeum neandertálcov Krapina - Dvere, ktoré vás vrátia do histórie

Zo všetkých miest vhodných na život, so všetkými jeho výhodami a nevýhodami, si neandertálci vybrali jaskyňu Vrch Husnjak. Páčilo sa im to.

Jaskyňa sa zdala bezpečná, priestranná a – čo je najdôležitejšie – celá rodina sa v nej mohla ukryť pred zlým počasím a inými nebezpečenstvami, ktoré hrozili zo všetkých strán. Z toho, čo našli, sa potešili aj poľovníci. Kopce boli zalesnené a lesy boli obývané zvieratami a bohaté na výživné bobule.

Okrem bobúľ tam bol aj dostatok iného jedla, lebo keby to tak nebolo, asi by sa nezdržali dlho, ale pohli by sa a hľadali niekoho bolje miesto. A bolje to miesto, ktoré si ani nevedeli predstaviť.

Postavili ho len pár stoviek krokov od miesta, kde v dávnych dobách táborili krapinskí primitívi Múzeum krapinských neandertálcov. Múzeum vsadené do krajiny medzi dvoma kopcami vyzerá presne ako Krapinská polojaskyňa zo začiatku príbehu. Z architektonického hľadiska je budova plná simbolike, tak pod múzeom je potok, ktorý znova a znova vyviera pred vchodom a ktorý predstavuje plynutie času.

Tým, že po nej prejdete k veľkým dverám, vstúpite do minulosti. A tá „minulosť“ pri samotnom vchode je vyrobená z „umelého kameňa“, ako nazveme betón, ako akási simulácia pravekého biotopu, kde môžu návštevníci pozorovať vonkajšie prostredie z pohľadu neandertálca. No, ku vchodu sme išli spolu, a potom už pokračujete sami... Týmto úvodom vás CK Krapina Zagorje pozýva na cestu pravekého človeka.

Dvere, ktoré vás zavedú do praveku

Krapinský praveký človek, vedecky známy ako Homo sapiens neanderthalensis, bol objavený už v roku 1899, keď sa na vrchu Hušnjakovo v Krapine začal geologický a paleontologický výskum. Vykopávky vedené profesorom Dragutin Gorjanović-Kramberger, známy chorvátsky geológ, paleontológ a paleoantropológ, trval šesť rokov a významne prispel k európskej a svetovej vede o fosílnych druhoch.

V pieskovcových nánosoch osem metrov vysokej jaskyne sa našlo až deväťsto ľudských fosílnych kostí. To robí najpočetnejšiu a najbohatšiu zbierku neandertálskeho človeka zhromaždenú na jednej lokalite. Práve na tomto mieste sa našli početné fosílne pozostatky jaskynného medveďa, sivého vlka, losa, obrovského jeleňa, nosorožca, kakaa a mnohých ďalších zvierat.

Viac ako tisíc nájdených kusov kamenných nástrojov z obdobia paleolitu, teda staršej doby kamennej, svedčí o hmotnej kultúre krapinského pračloveka. Vek tejto bohatej paleontologickej lokality zodpovedá dobe pred 125 000 rokmi.

Podľa Múzea existujú rôzne teórie o interpretácii náleziska Krapina, ktoré sú dnes predmetom mnohých diskusií. Po niekoľkých storočiach existencie je príťažlivý najmä pre svoj paleontologický význam a veľké množstvo fosílnych exemplárov. V roku 1961 bola chránená ako prvá prírodná paleontologická pamiatka v Chorvátskej republike. Pracujeme aj na jednom z najbohatších paleolitických biotopov neandertálskeho človeka v Chorvátsku a Európe.

Zagorje - rozprávka ako na dlani

Takto sa začína príbeh, ktorý vás zavedie Zagorje do Krapinského neandertálskeho múzea. Od svojho otvorenia začiatkom roku 2010 láka návštevníkov z celého sveta. Toto je turistický príbeh, ktorý vás prevedie cestami pravekých ľudí, a je to aj jeden z najzaujímavejších chorvátskych turistických príbehov, ktorý vás vezme zažiť rozprávku ako na dlani.

Keby v ňom nežili ľudia, Zagorje by boli len rozprávkové kopce. Nebol by tam žiadny príbeh. A ľudia radi rozprávajú príbehy, vytvárajú zážitky a píšu históriu. Potom uložte celú túto históriu do múzeí a zámkov, aby ste zanechali stopu pre tých, ktorí prídu. Preto, ak vás zaujíma, čím je Zagorje známe, zastavte sa u jedného alebo viacerých bolje, všetky zagorské múzeá a zámky a dozviete sa všetko, čo vás zaujíma. Namiesto stroja času nasadnite do nich!

A keď objavíte Zagorje, potom je nevyhnutným bodom múzeum v Krapine, ktoré sa nachádza takmer na každej turistickej trase, a to nielen kvôli zaujímavému konceptu. NEANDERTÁLY, určite kvôli špecifickému spôsobu predstavenia života starodávnych ľudí, ktorým sa toto múzeum líši od ostatných.

Autorom projektu a realizácie múzea, paleontológovi Jakovovi Radovčićovi a architektovi Željkovi Kovačičovi sa podarilo priblížiť návštevníkom Krapinskej doby kamennej to najzaujímavejším spôsobom. Pred 125 tisíc rokmi žil tu. Výstava bola vytvorená ako stroj času cez dejiny vesmíru, Zeme, človeka až po súčasnosť, s osobitným dôrazom na dobu neandertálcov.

Zdroj: TZ Kraj Krapina Zagorje, Múzeum krapinských neandertálcov
Titulná fotografia: Archív Múzea krapinských neandertálcov