Počas jesennej prechádzky vo Vodnjane si všimnete názvy námestí a ulíc a pred očami sa vám zoradia neznáme priezviská Smareglia, Dalla Zonca, Cecon, Biasoletto... Za každým z nich sa skrýva príbeh plný zaujímavých detailov že nápisy a pamätníky môžu len stručne povedať. Aby bola prechádzka vo Vodnjane nezabudnuteľným zážitkom zo stretnutia so známymi obyvateľmi, ktorí obohatili jeho históriu, nechávame priestor niektorým z nich, aby vám porozprávali svoj životný príbeh a vysvetlili, čo vďačili tomuto mestu.
Erminio Vojvoda – obuvnícky virtuóz z nákupnej ulice
Viem, že naša hlavná ulica sa vám teraz zdá trochu opustená a možno vás prekvapí jej názov Trgovačka, pretože veľa obchodov nevidíte, ale s mojou pomocou to jednoducho zažijete inak. Volám sa Erminio Albino Vojvoda a kedysi boli moje nástroje a ich zvuky len jedným z „nástrojov“, ktoré vytvorili neskutočne dynamickú melódiu na ulici, kde pracovalo vyše sto obuvníkov!
Obchodná ulica bola rušná životom a početnými remeselnými obchodmi vďaka dobe stredoveku, kedy sa Vodnjan stal veľmi dôležitým miestom pre všetkých remeselníkov, najmä obuvníkov. S kolegami sme boli veľmi žiadaní a ja som bol najžiadanejší! Vodnjančania hovoria, že som bol v 20. storočí vedúcou osobnosťou v dizajne obuvi na Istrii a okolí, a ak vám poviem, že moje kresby dámskej a pánskej obuvi sa dostali do európskych časopisov a ku klientom, tak budete vedieť, že mám naozaj podarilo za hranicami môjho rodného Vodnjanu. Pri výrobe topánok bolo pre mňa veľmi dôležité byť originálny, obuvníctvo bolo pre mňa umením!
Ak chcete zistiť, ako vyzeral môj workshop, je to možné, ale s predchádzajúcim upozornením. Už tam nie som, ale dnu Ekomúzeum Istria de Dignan v neďalekom Národnom trhu nájdete všetko, čo tvorilo môj život – nástroje, formy, vzory, topánky, moje obrázky a plakety a dokonca aj európske časopisy, ktoré som vám spomínal. Som spokojný s tým, ako si na mňa moji spoluobčania z Vodnjanu pamätajú, poskytujúc príležitosť pre návštevníka, ako ste vy, aby ma spoznal a aspoň na chvíľu ožil...
Pietro Marchesi – priemyselník, ktorý rozsvietil prvú žiarovku na Istrii vo Vodnjane
15. novembra 1889 bolo dnešné záhrebské námestie vo Vodnjane miestom skutočnej mágie. V ten chladný deň sa zišli zvedaví Vodnjančania, aby zažili historický okamih, v ktorom sa vďaka mne rozsvieti prvá elektrická žiarovka na Istrii!
Volám sa Pietro Marchesi, bol som úspešný priemyselník, priekopník strojárskych výrobných strojov a umelec. Vodnári si pamätajú všetky skvelé veci, ktoré som pre nich urobil a samozrejme aj pre seba. Postavil som malú elektráreň v oblasti San Lorenzo (St. Lovro) a zaplatil som náklady na privedenie elektriny na najdôležitejšie miesta v historickom centre Vodnjanu, do domov a domov.
Pravdaže, aby nedošlo k preťaženiu, istý čas bolo povolené mať len jednu 25W žiarovku, ktorá svietila najčastejšie v kuchyni, no rýchlo sa to zmenilo. Na zaplatenie "elektriny" mal každý dom modrú knižku, do ktorej moja firma zapísala spotrebu a sumu na zaplatenie.
Ale nezostal som len pri tom. Strojmi na mechanickú výrobu som vybavil svoje mlyny, olejárne, predajňu rýb, výrobňu octu a cestovín. Predstavil som prvé mláťačky a mlynčeky na obilie poháňané parou a lis na olivy, to všetko vďaka mne poháňala elektrina.
Keď som nepracoval, rád som maľoval, krajinky, prístavy, portréty a oltárne obrazy. O tom, že som sa osvedčil aj v tomto, ani nemusíte pochybovať, a tak vám hrdo pošepkám, že scénografiu opery som vytvoril ja Nozze istriane ktorý inšpirovaný Vodnjanom napísal môj priateľ Antonio Smareglia.
Mons. Giuseppe del Ton – všestranný istrijský kňaz a spolupracovník až šiestich pápežov
Keď stojíte pred veľkolepou bazilikou zasvätenou sv. Blja a najväčší farský kostol na Istrii, kde sú uložené vodnjanské múmie a posvätné poklady, otočte svoj pohľad doľava. Čakám na vás v podobe 2,5-metrového pamätníka, ktorý postavili vďaka dlhoročnému vodnjanskému farárovi Marijanovi Jelenićovi.
Moje meno je Giuseppe del Ton. Svoju životnú púť som ukončil vo Vatikáne, no svet som videl ako Vodnjana, pre ktorého dnes veľa znamenám. Bol som kňaz, v mnohých smeroch výnimočný. Verím, že vás ohromí, že som bol spolupracovníkom až šiestich pápežov a ako odborník na klasické jazyky Štátneho sekretariátu Svätej stolice som ovládal všetky najvýznamnejšie oficiálne latinské dokumenty z r. 1932 až 1978.
Okrem vyučovania na Pápežskej Lateránskej univerzite a Inštitúte Augustineum ma pápež Pavol VI. vymenoval za protonotára apoštola s právom pobytu vo Vatikáne. Do konca života som patril do diecézy Poreč-Pula, kde som sa stal kňazom.
Mali by ste vedieť aj to, že som písal básne v latinčine a gréčtine, prekladal texty cirkevných otcov a ktovie, možno raz aj moju hru o porečskom mučeníkovi sv. Maurovi, ktorý sa stratil v rukopise.
Venerio Trevisan – tkáč a tapiséri, ktorý maľoval kostoly vo Vodnjane
Pochádzam z tkáčskej rodiny, takže nie je vôbec nezvyčajné, že som sa stal šikovným tkáčom a čalúnnikom. Volám sa Venerio Trevisan a Vodnjan si ma pamätá kvôli tomu, čo ma najviac bavilo – maľovaniu.
Mal som šťastie, že veronský maliar Gaetano Gressler sa presťahoval do nášho Vodnjanu, aby vymaľoval nový farský kostol. Po dostatočne dlhých hodinách výučby som sa pustil do svojej prvej maliarskej práce, opravy poškodenej tabule na oltári kostola sv. Nie Priznávam, mal som trochu trému, ale čoskoro zmizla, pretože som ďalších 40 rokov tvoril množstvo posvätných obrazov pre rôznych klientov na Istrii. Samozrejme, najväčší počet mojich diel sa nachádza v mnohých kostoloch vo Vodnjane a všetky som starostlivo podpísal.
Bartolomeo Biasoletto – lekárnik, botanik a zakladateľ botanickej záhrady v Terste
Volám sa Bartolomeo Biasoletto, nájdete ho na jednej z ulíc Vodnjan. Ako rodený Vodnjan som si už od malička zamiloval čarovný svet rastlín, a tak si ma Vodnjan pamätá ako lekárnika, botanika a prírodovedca.
Svoju zaujímavú cestu som začal ako lekárnik vo Vodnjane a Rijeke, ale keď som prevzal lekáreň v Terste Orso Nero Pustil som sa do prírodovedného výskumu, ktorý ma priviedol k mojej najväčšej láske – botanike.
Bádal som, cestoval, spolupracoval so zvučnými menami, publikoval v časopisoch, dokonca som bol sprievodcom saského kráľa počas jeho návštev na Jadrane. Tiež som inicioval založenie farmaceutickej spoločnosti v Terste a založil som ju Botanická záhrada Terst – spomeň si na mňa, ak sa tam zastavíš.
Preto nie je prekvapujúce, že som sa stal členom niekoľkých akadémií! Vynaložil som veľa energie na boj proti cholere, ale tá ma premohla a priniesla veľký smútok, pretože mi vzala manželku a dieťa.
Autor textu: Silvija Jacić
Titulná fotka: Loris Zupanc