Blíži sa Valentín a vy nemáte nápad na darček pre svojho blízkeho? Odporúčame vám byť originálny a darovať gombík, pevnosť alebo mincu a okoreniť ich príbehmi, ktoré k nim patria.
Bagatin
Šibenik bolo v minulosti v mnohých smeroch prvé, takže bolo aj prvým mestom počas benátskej správy razil svoje peniaze. Už v roku 1485 Rada deviatich v Benátkach schválila výrobu a uvoľnenie drobných mincí do mesta.
Bolo to tak Šibenický bagatín, dvanásty diel benátskeho solda, ktorý mal hodnotu tridsať benátskych dukátov a ako platidlo sa používal viac ako dve storočia. Ako ustanovil mincovný dekrét, na jednej strane mince bola postava sv. Marka, patróna Benátok a na druhej postava sv. Michala, patróna mesta Šibenik.
Bagatinu zachránil pred zabudnutím v roku 2008 šibenický zlatník Ljazir Čivljak. Inšpiráciou mu bola rovnomenná kaviareň pri jeho klenotníctve, kde na stene visela replika tej mince a zlatník ju dlho študoval a nakoniec sa rozhodol vyrobiť si ju ako tradičný suvenír.
Čivljakova bagatina je o niečo väčší ako originál a je vyrobený zo striebra, na rozdiel od pôvodných, ktoré boli vykované z medi a mosadze. Okrem toho, že ho Čivljak vyrába ako samostatný suvenír, pasuje ho aj do rôznych šperkov, ako sú náhrdelníky, náramky alebo prstene.
Bagatin mala uzrieť svetlo sveta aj v sladkej verzii. Tesne pred nešťastnou pandémiou prišli študenti Školy cestovného ruchu a hotelierstva Šibenik s nápadom čokoládová verzia Šibenik bagatin, s myšlienkou prezentovať turistom kultúrne a historické dedičstvo mesta.
Projekt vznikol v spolupráci s Technickou školou Šibenik, ktorá vyrábala formy na čokolády v 3D tlači a od nápadu až po prezentáciu jedlého suveníru pracovali všetci spolu päť mesiacov.
Za 350 bagatín sa roztopili 10 kilogramov čokoládya čo sami navrhli a vyrobili. A s hotovým výrobkom boli spokojní. Mladí autori si vtedy priali, aby sa ich suveníry predávali v Múzeu, no svoju tvorbu aj tak prenechajú profesionálom.
Sladká pevnosť
Kým sa tak ale stane, milovníci šibenických čokoládových suvenírov sa uspokoja s vlastnoručne vyrobeným suvenírom ňou inšpirovaným Pevnosť sv. Mikuláša, ktorý je skutočným malým umeleckým dielom a majstrovským výtvorom odborníka na čokoládu - Kraša.
Výrobok je zabalený v originálnej dizajnovej krabičke s brožúrkou, ktorá spája príbehy o pevnosti, Karši a Šibeniku. Táto čokoláda je súčasťou projektu 'Chorvátske dedičstvo', prostredníctvom ktorého Kraš spája národné dedičstvo s vlastnou tradíciou a majstrovskou tvorbou svojich odborníkov. Luxusná biela čokoládová "pevnosť sv. Mikuláša" je tretím produktom zo série 'Chorvátske dedičstvo'.
Botun alebo puce
Vráťme sa však k šperkom. Chorvátske turistické združenie v roku 2007 botun v Šibeniku vyhlásený za najoriginálnejší chorvátsky suvenír. Šibenický botun, t. j. puce alebo gombík, zdobil mužský ľudový odev v priebehu histórie a v modernej dobe sa etabloval ako jeden z najznámejších suvenírov regiónu Šibenik. Dnes sa s radosťou nakupuje v podobe tradičných šperkov – náušníc, prsteňov, príveskov, ihličkov do kravaty, brošní a náhrdelníkov.
Botun je vyrobený filigránovou technikou a má tvar dvoch pologúľ spojených v strede. Vnútro je duté, vzdušné. Z vonkajšej strany je zdobený tenkými striebornými niťami a guľôčkami. Pôvodný botun bol vyrobený zo striebra, no dnes sa vyrába aj zo zlata a hliníka, v rôznych veľkostiach.
Najdôležitejšiu úlohu pre jeho široké prijatie zohrala vojenská organizácia miestneho pohraničného pásma smerom k Osmanskej ríši v 17. storočí. Počas histórie mal botun alebo puce rovnaký význam ako zbraň alebo vojenské vyznamenanie, pretože ho nosili iba muži - a tí, ktorí boli schopní používať zbrane a boli ocenení za svoje vojenské zásluhy. Bol to veľký filigránsky botun simbol sociálny status – proti ženám a maloletým mužom, ale aj mužom, ktorí nemali povolenie nosiť zbrane, čo bolo súčasťou pohraničnej vojenskej služby.
Znamenalo stavovské slobody – napríklad oslobodenie od povinnosti veslovať na galejách – za ktoré sa platilo krvou. Botunis boli porovnateľné s vojenskými vyznamenaniami, pretože boli súčasťou darov, ktoré poskytovateľ v Zadare rozdával hrdinom a veliteľom. Okrem estetickej mali aj ochrannú funkciu – keďže sa nosili na hrudi, poskytovali v priamom boji aj istú ochranu pred úderom mečom či šabľou.
Titulná foto: TZ mesta Šibenik
