Prírodný park Telašćica je plný príbehov a kontrastov

Záliv Telašćica bol vďaka svojej výnimočnej kráse, bohatstvu a dôležitosti obklopený 13 ostrovmi a ostrovčekmi a obsahuje šesť ostrovčekov v zátoke, bol vyhlásený Prírodný park 1988 Štatút chráneného územia získala v roku 1980 vďaka svojej vlastnej mimoriadne cenná flóra a fauna, geologické a geomorfologické javy, hodnotné spoločenstvá morského dna a zaujímavé archeologické dedičstvo. Telašćica u Stredovek Tilagus - dostala ime podľa toho, ako to vyzerá ako tri spojené jazerá ktoré sú navzájom spojené.

Oblasť prírodného parku Telašćica oplýva kontrastmi, tichými a pokojnými plážami a bezstarostným pobrežím na jednej strane a divokými strmými útesmi na druhej strane, oblasťou alepskej borovice a duba Holm na jednej strane a holými oblasťami. skalnaté oblasti na druhej strane, kultivované pole pokryté vinicami a olivovými hájmi. ale aj oblasť degradovaných foriem vegetácie pokrývajúcich suché biotopy.

SKOĽKY 161 METROV NAD MOROM A 90 METROV NIŽŠIE

Jedinečná zátoka Telašćica je najbezpečnejšia a najkrajšia najväčší prírodný prístav v Jadranskom mori. Skrýva až 25 malých pláží, strmé svahy takzvaného Long Islandu. ““šteňa„, Ktoré stúpajú do 161 metrov nad morom a klesajú do hĺbky 90 m a je tu soľné jazero.“ma„S liečivými vlastnosťami.

Je to najmalebnejšie z ostrovov ostrov Katinaa určite najneobvyklejší Taljuric. V okolí sa nachádzajú početné kultivované lúky a na kopcoch bohatá stredomorská vegetácia s asi 500 druhmi rastlín a rovnako bohatou faunou. Podvodný svet má viac ako 300 druhov rastlín a 300 zvierat.

Tento zaujímavý prírodný park zaznamenáva viac ako 2.500 XNUMX slnečných hodín ročne, v zime má more 13 ° C a v lete asi 23 ° C. O tom, že Telašćica je už dlho obývanou oblasťou, svedčia pozostatky rímskych budov v Malej Provere, ako aj početné predrománske kostoly, medzi ktorými bol aj kostol sv. kostol sv. Ivana v Stivanje polje, svedčí o tom, že na týchto brehoch sa začali rybárske začiatky v Chorvátsku prvý záznam o rybolove z konca 10. storočia.

POD MOROM NA VÁS ČAKÁ ZAUJÍMAVÝ SVET

V prírodnom parku je možné sa potápať niekoľko atraktívnych miest v blízkosti útesov. Flóru mora tu tvoria riasy a morské kvety. Predstavujú veľmi významné prepojenie v morskom ekosystéme. Produkujú kyslík a slúžia ako úkryt a potrava pre mnohé zvieratá.

Boli zavedené predchádzajúce výskumy o biodiverzite podmorského sveta parku 318 druhov rias z celkového počtu 638 zaznamenaných na východnom Jadrane a 3 druhy morských kvetov. Najzaujímavejšie riasy v tejto oblasti sú vápenaté červené riasy rozšírený vo východnom Stredomorí, ktoré je veľmi zriedkavé na severozápade Jadranu. Najbohatšie miesto týchto rias v parku je pod otvorenými juhovýchodnými skalami Dugi otok a susednými búrkovými ostrovmi. Na lokalitách Grpašćak, Mir a Mala Prisika boli výskumom určené husté sídla invázne tropické červené riasy.

Túto jeseň využite na prechádzky po zaujímavých miestach a nemal by vám uniknúť nádherný výhľad z vyhliadky Grpašćak.

RASTLINNÁ LEGENDA: Päťnohá

Tento park ukrýva aj zaujímavé príbehy a legendy. ZAP Päťky je známa z ústnych tradícií takzvaných rozprávačov, ktorí mali zručnosť v pamäti a pekný štýl reči. Rozprávala príbeh Peteročićovcov Šanta Mihić, rodená Jagić, narodená 1877. rokov v Sali. Bola pastierkou a väčšinu svojho života strávila pasením v Telašćici.

˝Peteročići boli malí ľudia, každý s 5 rohmi na hlave. Boli dobrí a nikomu neubližovali. Hovoria, že aj keď boli zázračne hodní, vždy robili čagodera. Zastavili sa v Krnenci na Koženjaku. Aj teraz je jasné, kde sa zastavili.Na Krnenaci sú v močariskách ako žiadne chodby. Ki tam hovorili, že muž čakal, že sa more bude pásť vo vnútri, a že to bude trvať päť ľudí. Na Kozenjaku z vrcholu Zburnje je pec pod skalou, kam sa pastieri schovali a zahriali, keď pršalo. Vo vnútri je chodba. Vlámali do kresťanov, aby sa doň zatúlali, a nechali sobunu rozmnožovať priadzu, aby sa nestratili. Kráčali, kým zhasla sviečka, a potom sa vrátili. Vo vnútri, ak by to boli opäť chodby, a ak narazíte na tú pravú, mohli by ste rúru znova obísť ďalším bzučaním. No a tak sa Peteročići zastavil. Na Citorij, na vrchole Stivanje polje, bol kostol pre rodinu Peteročićovcov. Aj teraz sa musia visieť na Citoriu spoločnosti Nike Mirina. Odtiaľ chodník vedie dolu k moru, potom na juh do Magrovice, pozdĺž celého mora na juh, na juh pod Brčastac a potom smerom na Krnjenac. S otin putun, že Peteročićovci išli do kostola. Cesta je stále dnes. Viti je hore lepšie, ale nikto nechodí a chodí málo. Je to tak, alebo neviem. Bol som taký zdesený, že to počujem.˝

(Zdroj: Ústav etnológie a folklóru, Záhreb; Zbierka Goroslava Oštrića: „Chorvátske ľudové rozprávky z Dugi otok a okolia“, 1958, podpis IEF 325)

V LEGENÁCH VŽDY SÚČASŤOU PRAVDY

Ak vezmeme do úvahy archeologické potvrdenia, že kostol svätého Viktora je ranokresťanský, je tento príbeh ešte zaujímavejší, pretože to hovorí jedna legenda Grécky poklad pochovaný na Kozenjaku. Fragmenty byzantskej keramiky možno nájsť na Koženjakovi a takéto legendy iba prispievajú k tomu, že v legendách je vždy časť pravdy spojená so skutočnými historickými udalosťami.

Tiež pod vrcholom Kozenjak je tu malá jaskyňa, priekopa, ktorú je potrebné archeologicky preskúmať, pretože samotný Koženjek je podľa doterajších výskumov prehistorické nálezisko s kontinuitou do stredoveku. Kostol na Citorii je tiež spájaný s misionármi, pustovníkmi, ktorí prišli z východu šíriť kresťanskú vieru, takže jaskyňa na úpätí Citorie sa nazýva Remetova pec a po grécky pustovník znamená pustovník.

ZDROJ A FOTKY: PRÍRODNÝ PARK TELAŠĆICA

POSLEDNÉ VYDANIA

Prihláste sa na odber nášho newslettra

Týždenná dávka najlepších turistických príbehov. Newsletter vám poskytne náhľad na najdôležitejšie udalosti a témy, o ktorých sa písalo na portáli turistickeprice.hr

Vaša e-mailová adresa bude bezpečne uložená a použitá iba na účely stránky turistickeprice.hr a nebude poskytnutá ďalej tretím stranám.