Na polceste medzi Rovinjom a Novigradom, na krásnom západnom pobreží Istria, sa nachádza tisícročné mesto Poreč. Mesto tu stojí už od druhého tisícročia pred naším letopočtom, kedy na ľahko ubrániteľných kopcoch vznikali hradiská. Picuga i vrchol svätého anjela. Neskoršie starogrécke záznamy zo 6. storočia pred Kristom hovoria o malej rybárskej dedine, ktorú Rimania po dobytí miestnych Histrijcov premenili na svoju kolóniu. júla Parentium.
Staré jadro Poreču s každým kameňom svedčí o histórii budovanej viac ako 2000 rokov. Polostrov pokryli dávni majstri poriadnou sieťou ulíc a toto usporiadanie sa do značnej miery zachovalo dodnes a dve najdlhšie ulice si dodnes zachovali svoje starobylé názvy - Decumanus a Cardo maximus.
Na námestí maratón v staroveku za vlády cisára Augusta tu boli dva chrámy – jeden zasvätený bohu Marsovi, druhý Neptúnovi. Odtiaľ zrejme pochádza aj názov Marafora – Marsovo námestie. V dávnych dobách bol Marafor centrálnym námestím, fórom, s dôležitými verejnými a administratívnymi budovami a časť pôvodnej dlažby Maraforu a základy budov možno vidieť aj dnes na severozápadnej strane námestia.
Eufraziova bazilika v Poreči, arkády a veža, výhľad na slnečný opar, svetové dedičstvo UNESCO na Istrii, Chorvátsko
Žiadna iná práca ľudskej práce v Chorvátsku nevyrazí dych Eufraziova bazilika. V roku 1997 UNESCO zaradilo túto najcennejšiu kultúrnu hodnotu Poreču do svojho zoznamu svetového dedičstva a bazilika je jedinou neporušenou zachovanou pamiatkou z tej doby na svete. Poreč má biskupa od čias prenasledovania kresťanov v 3. storočí a prvý porečský biskup Mavar sa stal obeťou jedného z prenasledovaní rímskych úradov. Po mučeníckej smrti ho vyhlásili za patróna mesta a na mieste, kde utrpel mučeníctvo, postavili v 4. storočí ranokresťanskú katedrálu.
Na tom istom mieste bola v 6. storočí za biskupa Eufrázia postavená Bazilika, ktorej súčasťou je átrium, krstiteľnica, biskupský palác, mozaiky a zvyšky sakrálnych stavieb z 3. až 4. storočia. Mozaiky, ktorými je vymaľovaný interiér a fasáda kostola, sú považované za hodnotné dedičstvo byzantského umenia a ich vyobrazenia a nápisy svedčia o vláde biskupa Eufrázia.
Na samotnom Decumanus, na prominentnom rohu s Cardo Maximus, stojí Gotický palác Zucatto z roku 1473. Jeho honosná kamenná fasáda je postavená v štýle kvetinovej gotiky. Palác má dve poschodia a jeho fasáda je vyrobená z korčulského kameňa a je rozpoznateľná podľa zdobených jednoduchých a trojitých okenných otvorov. Dnes je v paláci galéria a pozdĺž oboch ulíc sa tiahne blok pomerne zachovalých gotických domov.
Veľkolepé Päťuholníková veža na Decamanus dal postaviť v roku 1447 vtedajší starosta Nicolò Lion na základoch staršej, stredovekej veže, ktorá bola postavená na základoch ešte staršej stavby pochádzajúcej z dávnych čias. Dnes sú viditeľné všetky tri vrstvy veže, pretože po podrobnom výskume koncom 20. storočia bolo rozhodnuté prezentovať stratifikáciu tohto objektu. Dnes sa vo veži nachádza reštaurácia postavená v súlade s prísnymi požiadavkami na ochranu prírody, ktorej terasa na vrchole veže ponúka nezabudnuteľný výhľad pri západe slnka.
Poreč Okrúhly kula bola postavená v roku 1475 a stavebný poriadok dal vtedajší starosta Pietro de Mula. Po obnove sa zmenil aj na stravovacie zariadenie; z hvezdárne, ktorá je teraz vo funkcii terasy, je výhľad na nábrežie a Ostrov sv. Mikuláša. Vo vnútri veže sú zachované otvory strieľní a pôvodné strmé kamenné schody.
Ďalšou zaujímavou budovou je Dom dvoch svätých - Malý, rustikálny renesančný občiansky dom z 15. storočia pomenovaný podľa reliéfov dvoch svätcov zdobiacich jeho fasádu. Reliéfy románskeho slohu, preto sa predpokladá, že boli pravdepodobne prenesené z nejakej inej stavby.
Barokový palác z roku 1719 je dnes sídlom Vlastivedného múzea Poreč. Žiaľ, múzeum je pre návštevníkov zatvorené z dôvodu rekonštrukcie a vytvorenia novej stálej muzeálnej expozície. Vlastivedné múzeum uchováva cenné archeologické nálezy z Poreča a okolia - od praveku až po novovek, ako aj dôležité historické dokumenty a historickú knižnicu.
Zdroj, foto: TZ Poreč
