vianočné zvyky a brečtan v týchto oblastiach majú zvláštne spojenie a symboliku. Používal sa na výzdobu domov, stajní a stodôl v predvianočných dňoch. Ako rastlina, ktorá zostáva zelená aj v zime, symbolizuje stálosť a večnosť. V starovekom Egypte bol brečtan zasvätený Osirisovi, božstvu, ktoré umiera a znovu vstáva, čo symbolizuje zmenu ročných období a obnovu prírody. Jeho gréckym náprotivkom je Dionýz, ktorého hlava je korunovaná brečtanom.

Aj južní Slovania považovali brečtan za spojnicu medzi svetom ľudí a podzemnou ríšou mŕtvych, preto bol súčasťou obradov na veľké výročné sviatky, ktoré nesú znaky prechodu, ako napr. Vianoce a Veľká noc.
A v kresťanskej tradícii je brečtan spájaný so smrťou a nesmrteľnosťou. Vďaka svojej schopnosti priľnúť k podkladu symbolizoval pre ľudí stálosť a večnosť. Pravdepodobne preto bola jeho večná zeleň, ako aj ochrana pred zlom, vysadená aj na cintorínoch. V chorvátskej katolíckej duchovnosti je brečtan posvätnou rastlinou, pretože podľa tradície sa Ježiš narodil v stajni porastenej brečtanom.
Zdobenie zeleňou je starým zvykom a zdobenie drevom pochádzalo z miest
Zdobenie vianočnou zeleňou a zdobenie vianočného stromčeka podľa pôvodu sú dva rôzne javy. Zdobenie vianočnou zeleňou je skutočne starý zvyk, zatiaľ čo zdobenie vianočného stromčeka pochádzalo z miest a na vidieku sa šírilo do 19. stor. Vianočné zelené konáre javora, brečtanu, šalvie a olív zdobili domové dvere, dvere senníkov, dvorov, prasiat a dokonca aj kurníkov.
///Staré dobré zvyky: Slama a omrvinky na úrodný rok, robenie vianočných lokší, ležanie a hviezdy
Zdobenie vianočnou zeleňou odrádza nehodu a symbolizuje zrod nového života. Existuje tiež viera, že brečtan vyrastal nad dverami, kde sa narodil Ježiš. Keď Židia, ktorí prosili Ježiša, aby ho zabili, zabili deti, hostitelia položili brečtanový konár na dvere domu, kde sa narodil, a tak si vojaci mysleli, že už sú tam.

Zdobenie brečtanom v jadranskej oblasti a jej vnútrozemí sa nazýva Gobin teda hltanie. Gobinjanje je názov pre vianočné zdobenie v oblasti Ston a v blízkosti Neum gobin je názov pre brečtanové vetvy, ktoré sa používali na zdobenie domov, cintorínov, stodôl, kotercov, polí pred slnkom.
V regióne Šibenik sa Badnjak opekal zo súku
Adventné a vianočné zvyky Šibenické vnútrozemie sú plné symboliky, rodinnej spolupatričnosti okolo kozuba a radosti z očakávania. Niektoré v trochu pozmenenej podobe zostali dodnes a mnohé patria do nášho cenného nehmotného kultúrneho dedičstva. Tento rok si pripomeňme sviatky tak, ako ich prežívali naši predkovia, ozdobme si dvere brečtanom, rozsvietime vianočný stromček a darujeme červené jablko. Veselé Vianoce vám prajem.
Štedrý večer je názov pre Štedrý večer, Štedrý večer a pre vianočný stromček. V ten deň je dom uprataný, zdobená borovica a zriadený betlehem. Je to tiež pôstny deň a príprava na narodenie Ježiša. Úlohou mužov bolo získať z dubu vianočný stromček, hrubšiu dubovú ratolesť, ktorý bol večer privedený do domu a zapálený v ohnisku a opekaný zo susaku, dreveného pohára na víno.

Vianoce v ľudoch znamená začiatok nového roka. Početné vianočné zvyky, ako je sejba pšenice, zelenej borovice, cezmíny alebo brečtanu, symbolizujú túžbu po prosperite v budúcom roku. Tento zvyk sa datuje od starých Rimanov, ktorí sa najviac venovali novoročným zdobeným vetvám. Na Vianoce si zaspomínali na tých, ktorí už neboli medzi nami, a uhladili sa hádka. Darčeky sa dávali odpradávna, ibaže tradičným darom bolo červené jablko a po sviatočnom obede sa chodilo zablahoželať susedom.
Zdroj: Národný park "Krka"./ M. Dragić: Duchovné dedičstvo Chorvátov... Roč Titius, roč 3, č. 3 (2010)
Fotografie: Pixabay
Článok bol pôvodne publikovaný 23. decembra 2023.