Staré dobré zvyky: Slama a drobky na plodný rok, vianočné príbuzenstvo, ležanie a pozeranie do hviezd

Cez prázdniny sú zvyky, ktorých sa všetci držíme, sme si na ne tak zvyknutí, že už ani nerozmýšľame, odkiaľ a prečo pochádzajú. Vianočná pšenica, adventný veniec, ozdoby z borovice, darčeky ... A to bývali len zvláštne ľudové zvyky, ktoré sa pomaly dostávali z ich stredu do globálneho rozšírenia. Zvyky sú staré zvyky a rituály hlboko zakorenené v dedičstve regiónu, ktorý ich zachováva a prenáša z generácie na generáciu. V Záhrebskej župe ľudová tradícia stále žije a každý región starostlivo vychováva svoju identitu. Je to zrejmé najmä na starých sviatočných zvykoch, pripomienkach skutočných, prvotných hodnôt Vianoc, ktoré spájajú rodinu, ale aj miestnu komunitu. Rozmanité a zaujímavé sviatočné zvyky zo všetkých častí v okolí Záhrebu sú odrazom bohatého dedičstva a svedkom minulosti tejto domoviny, nielen romantického folklóru. Zoznámime sa s niektorými z nich ...

VIANOČNÝ KINCH

V Samobore a okolí bol domov na sviatky vyzdobený dekoráciou zvanou kinč, ktorú si dala vyrobiť sama rodina. Farebné šperky z krepového papiera, väčšinou vo forme kvetov a reťazí, sa kládol na konáre cezmíny alebo smreka spolu s jablkami, farebnými orechmi a podobnými ozdobami, aby sa všetko vešalo na trám nad stolom. Okolo vianočného koláča bola položená kytica kvetov z krepového papiera, ako simíkbol plodnosť, zdravie a blahobyt.

ÚVOD Slamky

Na mnohých miestach v okolí Záhrebu pred Štedrým večerom šéf priniesol do domu slamu a udelil príslušné požehnanie, ako napríklad: "Padlý Ježiš a Mária na toto nové leto, nech vám Boh dá žriebätá, teliatka, pavúky, husi, hrable, pizze, deti plné kolien, pokoj a Božie požehnanie." Pod stôl sa dávala slama a na sviatok svätého Jána, teda na Ivanuševo alebo Januševo, ňou chodil gazda zdobiť ovocné stromčeky do bolje bocian. Niekde sa dávala slama na pole, do maštale, pod sliepky, dávala sa dobytku do krmiva a podpaľovala proti krupobitiu, a to všetko preto, aby jej sila prinášala blahobyt a chránila domácnosť.

VIANOČNÝ Tortu

Malé guľaté vianočný chlieb stál na stole od Vianoc do sviatku Troch kráľov. Zo zvyšného cesta sa urobilo dvanásť guličiek, ktoré sa poukladali do kruhu. V strede bol umiestnený kríž z cesta alebo cesta v tvare sliepky, ktorá simbolizira rok, pričom gule predstavujú vajíčka, ktoré simbolzjedené mesiace v roku. Ak sa mal zjesť všetok chlieb, skôr ako žena priniesla na stôl ďalší chlieb, boli to Vianoce, ktoré sa postarali o to, aby sa nikdy nestalo, že by na stole nebol chlieb. Pretože ak je chlieb na stole počas všetkých vianočných dní – bude ho dostatok aj počas všetkých dní v roku.

ĽUDOVÁ METEOROLÓGIA

Na sviatok svätej Lucie sa začalo odpočítavanie do Vianoc. Počasie sa zaznamenávalo každý deň a správa o počasí za tých dvanásť dní do Vianoc sa brala ako predpoveď, aké bude počasie o dvanásť mesiacov ďalší rok. Tieto poznámky sa nazývali ružence.

Zaujímavý je aj spôsob predpovedania počasia pomocou oblúkov. Na Silvestra sa večer postavilo na stôl dvanásť škrupín z červenej cibule. Do každej škrupiny sa dávala soľ a každá dostala meno na jeden mesiac v roku. Soľné škrupiny stáli až do rána a tá, v ktorej bola mokrá soľ oznámila, že to tak bude celý ten mesiac v nasledujúcom roku.

TURECKO NA VIANOCE, SPIDER NA NOVÝ ROK

Nový rok sa slávil menej slávnostne ako Vianoce. V ten deň sa však dávalo pozor, aby ste zjedli pečené prasiatko. Verilo sa tomu musí zjesť pavúka, pretože reve dopredu, takže stojí pred budúcnosťou, ktorú prináša nový rok. Hydina sa neje vôbec, čo trhá nohami a kazí ekonomiku. Morka sa konzumuje pred koncom roka, pretože sa prehrabáva dozadu, takže v starom roku nechá všetko zlé za sebou.

SLAMA A DRVIČKY NA OVOCNÝ ROK

V niektorých častiach Turpopolje na Štedrý večer po večeri všetci prítomní ťahali slamu pod stôl. Každý musel vytiahnuť jednu stonku slamy bez toho, aby sa pozrel. Ten, ktorého slama bola najdlhšia, musel v budúcom roku zasiať ľan, pretože sa predpokladá, že bude rásť najdlhšie. Vyťažená slama by bola uviaznutá na stene za obrázkom a ponechaná až do sejby. Po večeri domáca pani by pochytila ​​omrvinky - drobky zo stola. Skladovala ich a nechávala si ich, kým sa na jar nevyliahnu prvé mláďatá, takže ich kŕmila tými drobkami, aby dosiahli dobrý pokrok. Verilo sa, že týchto drobcov bolo požehnane.

MILOVAŤ PROROCTIA

Niekde bolo zvykom, že nevydaté dievčatá napísali na sviatok sv. Lucie, na začiatku príprav na Vianoce, trinásť poznámok a na každú z nich meno mladého muža. Sú každý deň do Vianoc bol jeden neotvorený papier hodený do ohňa. Po polnoci sa otvoril posledný kúsok papiera. Trinásty mladík, ktorého meno zostane na konci, bude ten, za ktorého sa vydá.

HVIEZDY

Na mnohých miestach boli bežné hliadky astronómov. Je to skupina troch chlapcov, ktorí z lepenky vytiahli betlehemskú hviezdu. Tiež sa nazývajú betlemehari alebo svietniky. Večer pred sviatkom chodili Traja králi od domu k domu, niekedy ich sprevádzali chlapci, ktorí hrali a spievali: „Ó Svätí Traja králi, ó požehnaný je tvoj deň, keď bol Svätý mladý kráľ poslaný z neba.“ “ Často dostávali darčeky od miestnych obyvateľov.

POLOHA

Poloha je v oblasti Zelina gratulant alebo hosť, ktorý najskôr vstúpi do domu zaželať Vianoce. Očakávalo sa, že pozícia bude mužná, mladá a veselá. Ak išlo o pozíciu niekoho iného - ženu, staršieho muža alebo dieťa - malo sa za to, že neprináša šťastie. Poležaj musel jesť a piť, aby všetky zvieratá v tom dome s radosťou jedli a pili. Prehliadka dediny nebola ohlásená, ale spontánna, takže hostitelia domu nevedeli, kedy sa vrátia. Pozdravy k posteli boli často krátke zábavné pozdravy typu: „Boh ti dá všetko, čo máš a čo nemáš, kúp si.“

SVÄTÁ LUCIA SA NEŠIJE, NEPRACUJE SA NA VIANOCE

Svätej Lucii, ochrankyni zraku a očí bolesnika, dievčatá obhajovali ručné práce alebo čokoľvek s ihlou a niťou, aby ti „nešili“ oči. Vianoce boli dňom, keď sa nesmelo nič robiť. S podlahou v dome sa nesmelo hýbať na Vianoce alebo na deň svätého Štefana, ale na tretí deň, na sviatok svätého Jána. Predpokladá sa, že podlaha mala byť zametaná toľkokrát, ako je to možné, dokonca deväť, aby sa to stihlo v novom roku polia boli bez buriny. Stodola sa mohla upratovať na druhý vianočný deň, na deň svätého Štefana. Poklad rýchlo nakŕmili, pretože všetko potrebné seno a slama boli pripravené vopred.

Turistické združenie Záhrebskej župy