Veľký karlovacský historik Radoslav Lopašić sa v dnes už kultovej knihe všetkých bádateľov Karlovca a okolia „Okolo Kupy a Korany“ spomína v kapitole venovanej r. Pevnosť Blagaj na Korane, dnes v oblasti mesta Slunj kostol sv. Jána, ktorý sa nachádza „hodinu chôdze smerom na Veljun na Korane“, keď ho rodiny Majetić a Beronić vytrhli zo zabudnutia osadením hlaholskej tabule.
U V piatok 5. januára 2024 sa nám v o niečo menšej skupine, len s Goranom Majetićom, podarilo nájsť pozostatky „svätej studne“, či skôr ozdravovne, kde, ako píše Lopašić, bol „teplý kúpeľ a výborná kyslá polievka“ a pokračuje, že „blagajskí kniežatá strieľali na nišan pri prameni a pili víno s kyslou polievkou“. Vo voľnom preklade sa kniežatá z Blagaja zabávali streľbou z arkebúz a opekaním gemišti.
Vďaka pánovi Ivicovi Stanišićovi, ktorý nás nasmeroval správnym smerom, sme našli pozostatky kúpeľnej budovy a dnes už bohužiaľ vyschnutého prameňa spomínaného Lopašićom. Prameň sa nachádza medzi areálom kúpeľov a kopcom – východným smerom, asi tridsať krokov. Súdiac podľa vzhľadu pôdy je zrejmé, že prameň je občas aktívny, teda „hádže“ vodu, zrejme pri silných dažďoch, no počas našej návštevy bol úplne suchý.
Samotná budova bola postavená s veľmi širokými vnútornými a vonkajšími stenami až 120 cm, čo vedie k záveru, že to bolo všetko pod jednou strechou, ale aj to, že to bolo postavené už dávno – čím širšie steny, tým staršia konštrukcia. Náš predpoklad je, že aj tento objekt pochádza z konca XNUMX. storočia. storočia, ako aj hrad Blagaj a kostol sv. John.
Šírka budovy (sever-juh) je asi 13-14 metrov a dĺžka (východ-západ) je asi 30 metrov. Na severnej strane vedie do prvého poschodia schodisko, ktoré mohlo byť drevené, pretože tu nie sú zvyšky hrubších múrov, ale sú tam základy. Na druhej strane toho spodného poschodia predpokladáme, že tam bola chodba, ktorá pomaly viedla na horné poschodie, kde sú dobre viditeľné tri menšie a jedna veľká miestnosť, ktorá mohla byť aj otvorená, ale vzhľadom na hrúbku stien sa skôr prikláňam k názoru, že to bolo pod strechou s možno drevenými stĺpmi na vystuženie konštrukcie strechy.
Na severnej strane je jedna stena zaoblená, takže predpokladám, že práve tu sa nachádzala Lopašićom spomínaná studňa a dalo sa k nej dostať zvonku bez vstupu do samotnej budovy.
Vzhľadom na zvyšky múrov a výšku humusu sa predpokladá, že už v prvej vlne archeologických vykopávok by bolo vidieť múry vysoké asi dva metre a možno aj dláždenú podlahu. Ako výskumníci na voľnej nohe nám to samozrejme nie je dovolené, takže v to úprimne dúfame Mesto Slunj a CK Slunj Rastoke na území ktorého sa táto lokalita nachádza, treba podniknúť potrebné kroky na dôkladný prieskum, zorganizovanie a zaradenie tohto stredovekého liečebného domu do kultúrnej a turistickej ponuky.
***
Objednajte si knihy FRANGERE PANE: Príbehy o Frankopanoch i Stella Aurea od Tomislava Beronića. Knihy sú dostupné na KONEKTORY
