Bećarina spočiatku znie ako zväčšenina slova bećar – čo je názov pre slavónskeho bujarého, ktorý spieva a je známy utečenec dnes súčasť svetového nehmotného kultúrneho dedičstva chráneného UNESCO. Daň z beće však nie je veľká beća, ale skutočný poplatok, v meste na Dráve nie veľmi obľúbené opatrenie.
Konkrétne je to v Osijeku v priebehu 18. storočia platil odvod tých, ktorí vypili priveľa „šťavy“ zo sliviek či hrozna a túlali sa po Pevnosti. Verejné osvetlenie sa totiž v tom čase rozsvecovalo ručne a náklady na pracovníkov, ktorí túto prácu vykonávali, sa hradili okrem iného aj odvodom tzv. "bejarina" alebo Taxa vagabundorum, ale aj z vínnej prirážky za sud vína, ktorý do mesta dorazil.
A tí, ktorí chceli byť slobodní, zaplatili bejarský poplatok Ťažšie v skorých ranných hodinách. Ktokoľvek, koho našli opitého alebo triezveho v uliciach obľúbeného Osijek Tvrđe neskoro v noci, keď bolo rozsvietené verejné osvetlenie, musel zaplatiť pokutu. Zrejme sú najčastejších platiteľov bećarini boli presne vojaci dychtiví po nočných vychádzkach, ktorí si svoje bećarovanie v Pevnosti platili draho, ale aj pravidelne.
Bećarina je takmer vyhynutá, našťastie nie sú Bećariovci a Bećarusovia a ani ich Bećarac nie. Ale v Turistickému spolku mesta Osijek odvážili sa znovu zaviesť beja daň! Prvýkrát to urobili minulý rok a každý im rád zaplatil daň, preto sa rozhodli ponechať odvod natrvalo! Aká drzosť by si povedali neinformovaní, ale v dnešnej dobe každý rád zaplatí bejarovú daň a nikto proti tomu nič nenamieta.
Bećarina je oficiálny názov pre registračný poplatok na jediný urbanistický koncept podujatia Wine & Walk v Chorvátsku, ten v r. Osijek. Pôvodná myšlienka oživenia histórie, vinárskeho dedičstva Osijeku a legendy o Bećarine a Vínnom námestí.
Výborne Osijek, zabalili ste to skvele a všetci sa už nevieme dočkať, kedy vám zaplatíme poplatok za beca. A nepýtame sa na cenu!
