Ak sa ocitnete v Baranja počas karnevalových dní si nenechajte ujsť zážitok Petaračke krík. krík sú tradičné „hrozné“ masky podobné zvonárom v Prímorí, baukas v obci Turčišće v Medjimurji a Krampusi v Alpách. Kríky – niekedy sa im hovorí aj bushari - maskované hliadky navštevujúce obce Východné Slavónsko a Baranja, ale aj chorvátske obce v Maďarsku. Slovo busha tiež pochádza z maďarského jazyka, z podstatného mena autobus, čo znamená hrubá hlava.
Ich outfit je iný – pôvodný ľudový odev obohatený o zimu kožušiny, kožuchy, sardómy i žurdijama. Oblečenie je obrátené hore nohami, hlavy sú pokryté škaredými maskami, ktoré predstavujú zvieratá a iných strašiakov, a svojím tlieskaním, trúbením a bľabotaním vydávajú poriadny hluk. Vo Východnej Slavónii a Baranji sa kríky objavujú aj pri iných, nefašiangových príležitostiach – napríklad ako nezvaní návštevníci na svadbách a zabíjačkách.
Limetky a hrozné kríky
V Baranji zvyky rozlišovať dva druhy kríkov - lipové kríky i hrozné kríky. Dievčatá, chlapci, mladé ženy a muži sa pripravovali na najslávnostnejší odev – vlastný alebo odev opačného pohlavia. Nosili hodvábne alebo zamatové sukne alebo čipky a nosili topánky alebo čižmy namiesto papúč. K lipovým kríkom patria aj jazdci, väčšinou muži, ktorí jazdia v skupinách v dedine. V rukách nosia meče a sú slávnostne oblečení - v hodvábnych košeliach, čipka šik a čižmy.
Na hrozné kríky sa pripravujú len muži, najčastejšie starší chlapci a veselí. Noste biele spodky debniarov z hrubého domáceho tkania, tak ich naplnili slamou a utiahli aj sandálkami aj sandálkami. Veľký kožušiny ktoré nosia obrátene rúnom a hlavy si zakrývajú veľkými klobúkmi. Sú opásaní remeňmi, reťazami alebo povrazmi z rákosia, na ktoré zavesia drevené zvončeky, v rukách nesú drevené šable, biče, víly, hrnce, škrabky či kravské rohy a na krk si zavesia vence z červenej papriky resp. cesnak.
O kríkoch existuje niekoľko legiend. Jedna legenda hovorí, že kríky svojím hlukom a hukotom vyhnali z tejto oblasti Turkov. Podľa inej legendy strašné kríky odháňajú zimu a privolávajú jar, a to všetko v duchu vtipu a zábavy, ktorá je pre fašiangy charakteristická.
Kríky Petarac sú súčasťou autentickej turistickej ponuky Baranja av Maďarsku je Baranja ako nehmotné kultúrne dedičstvo pod ochranou UNESCO.
Baranjské karnevalové zvyky si zachovali mnoho archaických tradičných prvkov a tradícia buša, ktorá je stará niekoľko storočí, sa udržiava dodnes. Petar kríky sú držané v Baranja Petrov Selo, v ľude zvanom i Petard, odtiaľ názov podujatia.
Štyri dni zábavy a osláv
Počas festivalu Petarački buši chodia dedinou veľké sprievody, svieti fašiangový karneval, je tu veľa jedla a pitia. Spolu s neodmysliteľnými fašiangovými šiškami sa pečie vôl na ražni a večery sa končia večierkami s tamburicami.
Podujatie sa koná počas štyroch dní – malý ker, lipa krík, hrozný krík a posledný deň lipa a hrozný krík. Cez dedinu každý deň prechádzajú procesie a v posledný deň sa zapáli fašiangy, pečie sa vôl a odháňa zlo a zima. Nevyhnutnosťou sú aj šišky, brandy, víno a zábava s hráčmi na tamburíciu.
Tohtoročné Lipové kríky sa konali 2. marca a Lipa aj Strašidelné kríky sú dnes 3. marca v hlavnej úlohe a posledný, hlavný deň, kedy sa všetkým predstavia len Strašidelné kríky, bude 4. marca 2025.
Foto: Dubravko Franjin, zdroj: TZ Baranje
